Plemenný štandard Slovenskej kranskej včely.
Taxonomické zatriedenie
Druh : včela medonosná
Poddruh : kranská (plemeno, rasa)
Ekotyp : karpatský
Morfometrické znaky a určenie haploskupiny
Počet háčikov na zadnom krídle Ø 21,5 ks
Lakťový index 2 – 3,5
Diskoidálny uhol 3 – 7
Haploskupina:„C“, Haplotypy: najviac sa vyskytujúce – C2c, C1a, menej C2d, C2e, C2y, C2z
Exteriérové vlastnosti
Kranská včela „robotnica“ má úzke dlhé končatiny, je sivej farby. Chitín je tmavý s častými výskytmi kožovito sfarbených okrajov alebo celého prvého tergitu bruška. Ochlpenie je husté a krátke. V rámci kranky rozchovávanej na Slovensku je prípustné žltohnedé sfarbenie prvého (tergitu) brušného článku. Neprípustné sú dva a viac sfarbených žltohnedých brušných článkov (tergitov) u robotnice.
V plemenných včelstvách šľachtiteľských chovov nie je prípustné žiadne žlté sfarbenie tergitov robotnice.
Dĺžka cuciaka robotnice je 6,4 až 6,8 mm. Lakťový index robotníc je 2,3 až 3,3,; trúdov 1,8 až 2,3. Diskoidálny uhol robotníc zasahuje do plusovej hodnoty a je v rozmedzí 3 – 7. Počet háčikov na zadnom krídle je priemerne 21,5 (od 19 do 24). Chĺpky na piatom tergite bruška včely sú dlhé 0,2 až 0,35 mm. Sfarbenie trúdov je tmavej farby, nikdy žltej.
Včelia matka má dĺžku 20 – 25 mm, oválny hrudník a dlhé špicaté bruško. Matka po vybehnutí z bunky váži 180 – 240 mg. Oplodnené maky vážia 220 – 290 mg. Maximálne množstvo položených vajíčok matkou za 24 hodín je od 2000 – 3000 ks podľa veku matky a línie.
Charakteristika
Slovenská kranská včela sa vyznačuje rýchlym jarným rastom, hospodárne využíva zásoby, má silne vyvinutý zhromažďovací pud, je mierna, s veľmi dobre vyvinutým čistiacim pudom. Vyčistí 100 poškodených buniek do 24 hod. Na jar a v lete tmelí málo, v jeseni viac. Pevne sedí na plode, je nerozbiehavá, ale existujú aj línie, ktoré sú viac rozbiehavé. Rojivosť u matiek nultého a ročného veku je nízka. Rojivosť sa zvyšuje s vekom matky a dá sa včelárskymi zásahmi obmedziť aj vyvolať. Zásoby viečkuje vzdušne na bielo. Bunky robotníc slovenskej kranskej včely majú priemer 5,1 – 5,4 mm, hĺbku 10 -12 mm. 1 dm2 plástu má po oboch stranách spolu cca 800 robotníčich buniek. Množstvo medu získaného od jedného včelstva za sezónu je od 0 do 120 kg. Hlavné znášky v nížinných oblastiach sú kapusta repková pravá (brassica napus), agát biely, lipa, slnečnica a zlatobyľ. Vo vyšších oblastiach je to malina lesná, vŕbka úzkolistá, lúky a les – medovica. Med sa odoberá od včiel 2 – 4 krát v roku (sezóne). Z repky – máj, agát – koncom mája a začiatkom júna, slnečnica –júl a august, les júl – september. Množstvo vytočeného medu z rodiny: repka 5 – 25 kg, agát 10 – 50 kg, slnečnica 5 – 15 kg, les 3 – 25 kg.
Klimatické pásmo Slovenska
Slovensko sa nachádza v miernom klimatickom pásme. Priemerná celoročná teplota na Slovensku je okolo 9 °C, v nížinách 10 °C, v kotlinách 5 – 8 °C a v horách pod 5 °C. Maximálna teplota nameraná v lete je 40 °C (Hurbanovo 2007) a minimálna v zime – 41 °C (Vígľaš 1929). Priemerná teplota v lete v nížinách je 20 °C, v kotlinách 17 °C a v horách menej ako 14 °C. V zime je priemerná teplota v nížinách – 3 °C, v kotlinách – 5 °C a v horách pod – 5 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok na Slovensku je cca 758 mm. V nížinách 500 mm a na horách 2000 mm. Najviac zrážok je v mesiacoch jún – júl a najmenej január – marec.
Priemerné bezletové obdobie na Slovensku je približne od 20. decembra do 10 februára. Je to rozdielne podľa nadmorskej výšky.
Špecifiká slovenskej kranskej včely
Vďaka biodiverzite SR rozlišujeme línie nížinného typu s prevahou nektárových znášok a línie podhorského a horského typu s prevahou medovicových znášok. Vytvárajú zimný chumáč o hmotnosti 1 – 1,5 kg. Zimuje veľmi dobre, viac jej vyhovujú tuhé zimy ako mierne. Spotreba zásob do prvého preletu je nízka – do 3 kg, hospodárne využíva zásoby v zime. Na jar je búrlivý rozvoj a môže dôjsť aj ku spotrebe zásob a k uhynutiu včelstva, včelár musí podľa dodania zásob kontrolovať ich stav na jar. Po slnovrate opäť včelstvo hospodárne využíva zásoby a v bezznáškovom období včelstvo obmedzuje matku v kladení. Miestne línie včiel, ktoré sú neprekrížené so zahraničnými líniami vykazujú vysokú odolnosť voči chorobám ako sú nozéma, zvápenatenie a vírusové ochorenia. Veľmi dobre využívajú aj peľovú znášku, preto ich včelári využívajú aj na zber peľu.
V druhej polovici leta a v čase bezznáškového obdobia je náchylná k rabovaniu ale oveľa menej v porovnaní so včelami talianskymi a buckfastskými. Veľmi dobre znáša prevoz aj na väčšie vzdialenosti, preto ju včelári využívajú na kočovanie za znáškou.
Charakteristika línií nížinného typu (do 300 m n.v.): majú skorý jarný rozvoj a sú v čase kvitnutia ovocných stromov a repky v produkčnej kondícii. Priemerný výnos na včelstvo v plemenných chovoch je 50 kg na včelstvo a v dobrých znáškových podmienkach až dvojnásobok. V plemenných chovoch je rojenie ľahko ovládateľné. Chov trúdov začína skoro na jar a končí už v tretej dekáde júna a v júli. V čase extrémnych horúčav a pri deficite peľových a glycidových zásob, matky výrazne obmedzujú plodovanie, a tým sú náchylnejšie na sprievodné choroby súvisiace s varroózou. Nížinné línie rozchovávané na Slovensku sú Košičanka, Šahanka a Júlia.
Charakteristika línií podhorského a horského typu: majú opatrný jarný rozvoj, produkčnú kondíciu dosahujú v neskoršom období v porovnaní s nížinnými líniami. Ich produkčná kondícia začína v období kvitnutia púpavy a udržujú si ju dlhodobo až do druhej dekády augusta. Vynikajúco využívajú medovicové znášky z listnáčov aj z ihličnanov. Priemerný výnos v podhorských oblastiach (300 – 500 m n.m) je 30 kg na včelstvo a v horských oblastiach (nad 500m n.m) 20 kg/včelstvo. V rokoch chudobných na medovicové znášky obmedzujú plodovanie až o dve plodové periódy, čím sa obmedzí narastanie populácie klieštika. I napriek nepriaznivému počasiu si dokážu udržať vysokú početnosť populácie včelstva. Sú menej náchylné na rojenie, uprednostňujú výmenu matiek tichou výmenou. Uznané slovenské línie podhorského a horského typu: Sitňanka, Carnica – Sokol, Tatranka, Carnica Martin a Carnica Fatra.
Chovateľský cieľ
Chovateľským cieľom je zachovanie genofondu pôvodnej miestnej včely a selekcia uznaných línií
Slovenskej kranskej včely.
Dlhodobým chovateľským cieľom je šľachtenie Slovenskej kranskej včely na zlepšovanie úžitkových a sprievodných vlastností chovaných včiel a zvýšenie prirodzenej odolnosti proti chorobám.